Prosiecka dolina je dlhá takmer 4 km a je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného (1 372 m). Vedie ňou modro značkovaný turistický a zároveň náučný chodník s viacerými drevenými panelmi, ktoré turistov oboznamujú s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou. Začína sa pri vstupe do doliny, ktorý tvorí skalný priesek zvaný Vráta, nad ktorým vyviera na povrch v mohutnom prameni Prosiečanka. V strednej časti sa dolina rozširuje do poľany Polhora, po stranách ktorej sa nachádzajú bralné skupiny (s názvami Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď.), vodopády a jaskyne. Na začiatku hornej časti sa dolina vetví na dolinu Červené piesky s impozantným 15 m vysokým vodopádom a na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz, najatraktívnejšie úseky doliny. Návštevníka očarí ich strmosť a divokosť. Zážitok z doliny v jej závere umocňujú výstupy po rebríkoch.
Za horným vyústením doliny sa nachádza trávnatá plošina Svorad, cez ktorú pokračuje modro značkovaný chodník do obce Veľké Borové - východiska do Kvačianskej doliny zo severu. Kaňonovitá dolina, ktorá je hlboko zarezaná v dolomitoch a vápencoch medzi masívmi Čiernej hory (1 098 m) a Ostrým (1 128 m), je paralelná s Prosieckou dolinou. Obidve spolu vytvárajú známy turistický okruh, ktorý možno zdolať za jeden deň.
Kvačianskou dolinou vedie náučný chodník s viacerými zastávkami. Kedysi sa hojne využívala stará vozová cesta vedúca dnom doliny a tvoriaca jediné spojenie obcí Veľké Borové a Huty „so svetom“. Turisticky najvýznamnejším bodom v hornej časti doliny sú Oblazy. Pri potoku Kvačianka tu stojí opravený unikátny objekt starého dreveného vodného mlyna. Ďalším turisticky atraktívnym miestom je Roháč - skalný výčnelok v dolnej časti doliny a najvyšší bod na starej vozovej ceste. V roku 1860 tu postavili kamenný kríž, od ktorého je nádherný pohľad na celý kaňon.
